Druhová pestrost je stále vysoká

Monitoring zvířecí populace

Potvrdilo to sledování zvěře (a také počítání) pracovníky ŠL TANAPu. Biodiverzita je v Tatranském národním parku zachovaná, což potvrzuje i sčítání zvěře, kterou tu každoročně monitorují Štátne lesy. „V posledných rokoch mierne narastajú stavy jelenej zveri. Vyššia úživnosť územia zväčšila aj populáciu srnčej a diviačej zveri a zveri, ktorá je potravne na ňu priamo naviazaná. To znamená, že súčasne mierne pribudlo aj predátorov jelenej, srnčej a diviačej zveri,“ vypočítává Jozef Hybler, zoolog ze Štátnych lesov TANAPu.

Stabilní vlčí smečka

Nejstabilnější se podle pana Hyblera jeví počty vlků, které jsou už několik let téměř beze změny. „Hoci sa vlky pohybujú na pomerne veľkom území, stopy a pobytové znaky nám potvrdzujú, že sa vlkom v Tatranskom národnom parku darí.“

Péče se projevuje zejména v lese

Takový stav je možné připsat i péči o lesní zvěř, které se Štátne lesy TANAPu věnují asi nejvíce. „Efekt našej starostlivosti je značný. Vďaka nej sa zvyšuje početnosť a zlepšuje kondičný a zdravotný stav jelenej, srnčej a diviačej zveri. A vďaka tomu prirodzení predátori tejto zveri – vlk, rys či medveď – tu nachádzajú dostatok prirodzenej potravy a zabezpečujú takú druhovú pestrosť a výskyt pôvodných druhov, akú v Európe už len ťažko nájdeme,“ doplňuje zoolog Jozef Hybler.

Pozor! Medvědí teritorium

Vedle spokojenosti s druhovou rozmanitostí zvířecí říše v TANAPu zoológ přiznává, že početnost jednoho druhu je vyšší než je třeba. „V prípade vlka a rysa funguje prirodzená autoregulácia, takže nie je možné, aby sa ich populácie v priebehu roka či dvoch znásobili. Hlavnou dominantnou potravou rysa je srnčia zver. Hoci sa jej stavy zvyšujú, prudký nárast u rysej populácie sme zatiaľ nezaznamenali. Problémy sú s medveďou populáciou, ktorá zasahuje až do intravilánov tatranských a podtatranských osád. V súčasnosti je medvedia populácia taká veľká, že územie Tatranského národného parku je pre ňu pritesné.“

%%full%%

Dobří sokoli se vracejí

Tatranští lesníci považují za pozitivní jev i návrat sokola stěhovavého na původní hnízdiště. Sokoli se do Tater vracejí po deseti letech. A to je i důvod navíc, pro který může Jozef Hybler konstatovat, že: „V súčasnosti nie je v Tatrách žiaden druh, ktorý by mal výrazne zostupnú tendenciu. Zaznamenali sme zatiaľ len pokles populácie tetrova hoľniaka hlucháňa a jariabka. Hlucháne totiž vyhľadávajú na svoje tokaniská staré preriedené porasty, ktorých je vzhľadom na postup lykožrútovej kalamity v území Tatranského národného parku z roka na rok menej.“

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu.