Obyčejný cepr
17.2.
2009
Možná jim tak neříkáte, ale sváteční turisti dokážou být postrachem hor.
Každý kdo pravidelně jezdí do Tater, jistě někdy zaslechl pojmenování "ceper" nebo "cepr". Tímto termínem se označují sváteční turisti bez zkušeností, vhodné výbavy a výstroje. Něco jako v Čechách známé pojmenování "mastňák". Hlavní znak? Cepr sám sebe nikdy ceprem nenazve, vždycky si to myslí o těch druhých.
Cepr očima Ivana Baja
"Je to tvor, ktorý má vyhranene negatívny vzťah k horolezcom a horolezectvu. Vyskytuje sa pomerne husto a výzorom je pravým opakom horolezca tatranského. Vyholený, učesaný fešák (fešanda) v apartnom klobúčiku, košeli s kravatou, nažehlených nohaviciach, nových sandáloch alebo v "štekloch". Drží sa značkovaných chodníkov, ktoré smerom dolu úspešne skracuje. Vyskytuje sa v stádach a pohybuje sa v zástupe. Len čo vybočí zo stáda a chodníka, zabíja sa, zraňuje alebo volá o pomoc. Preto sú pre neho všetci horolezci nenormálni cvokovia. Je v tom kus závisti a komplexu menejcennosti."
Cepr versus horolezec
"Horolezec, človek s čistým srdcom, človek hlboko ľudsky založený, nežný, nevinný, čistý sťa ľalia, sa rozhodne ísť do Tatier. Pretože sa prišiel zrekreovať, odpočinúť si, ťahá hore dolinou štyridsaťpäťkilový batoh. Potí sa, fučí, vzdychá, stene. Naproti nemu idú cepri. Horolezec-ľudomil sa nežne usmeje a srdečne sa zvíta s prichádzajúcimi:
- Hore zdar!
- No nazdar! - odpovie mu súceprie (veľa ceprov = súceprie, podľa vzoru hviezda = súhvezdie, žena = súženie).
- Člověče, kam se s tím couráš? A proč děláš utahanýho, vždyť víme, že to máš vycpaný starýma novinama, ha-ha-ha-ha!"
%%full%%
Toto se v různých variantách opakuje. A tak horolezec-lidumil přestává být po několika metrech lidumilem "a stáva sa zarytým nepriateľom ceprov. Ceprov udivujú a dráždia činnosti, ktoré horolezci robí. Horolezec nesie batoh, ktorý by ceper neuniesol - jeho najťažšou batožinou je nabitá peňaženka. Horolezec sedí v Smokovci na chodníku, vyťahuje paprčami z konzervy "gulaš wolowy" alebo "šproty w oleju" a kŕmi sa, pretože nemá na dvadsaťpäťkorunový obed - cepri sa pohoršujú a uzatvárajú: "Horolezci sú čuňata!" Ak horolezec peniaze má, príde po troch týždňoch dole, zje tri obedy, dvanásť zákuskov a päť pív - cepri uzatvárajú: "Horolezci sú nenažranci!"(…)"
Kde se vzal...
Děkujeme neznámému autorovi fotografií za výborné ilustrační snímky.
Použité zdroje:
Smiech na lane - Ivan Bajo - vydavateľstvo Panoráma - 2007 - 3. vydání
Tatranskí nosiči - Katarína Nováková - vydavateľstvo I&B Tatranská Lomnica 2008
Termín ceper pochází z polské části Tater, kterou nazýváme Podhalí. Ceprem označovali starousedlíci lidi, kteří přišli do Podhalí z nížin. Do konce 2. světové války takto označovali i nové obyvatele, kteří přišli do okolí Zakopaného za prací. Do 40. let 20. století se termín používal pouze v Polsku a v původním významu.
Rozvojem turistiky a horolezectví získat termín jiný význam a pronikl i na Slovensko. Dnes je označení ceper hanlivé. Podrobného popisu se ceper dočkal v knize "Smiech na lane" od slovenského horolezce Ivana Baja. Z ní jsou i naše ukázky.
