Vyšel časopis TATRY č. 1/2018

Co si můžete přečíst v 1. čísle časopisu TATRY?

O původu a vývoji rostlinstva Tater napsala článek Zuzana Homolová. Co dělá kamzík v lese v nadmořské výšce 1130 m, to popsal zoolog Jozef Hybler. Tyto a další informace najdete v časopise Tatry.

Ke kampani My sme les

• Kto je les?
  Masovú hystériu spustila kampaň My sme les, s ktorou ešte v polovici novembra prišla občianska iniciatíva s rovnakým názvom. Ani nie po mesiaci získala aj vďaka sociálnym sieťam prívlastok najväčšia online environmentálna podpisová kampaň v histórii Slovenska. Doteraz ju podporilo vyše šesťdesiattisíc ľudí! Aj vďaka nej sa viac začalo diskutovať o stave horských lesov v národných parkoch. Hoci na to, čo je jeho príčinou, majú aktivisti a lesníci iný názor, v jednom sa zhodujú – je to téma, ktorou by sa mali zaoberať minimálne obe ministerstvá. Enviro i agrorezort medzitým už predstavili návrh memoranda o lesoch. Každý z nich však prišiel s vlastnou verziou...
  Text: Martina Petránová

Mezi tatranskými vrcholy

• Začudovanie obyčajného horára
  Pred pár dňami som dostal od kamaráta mailom link na nejaké video. Pomyslel som si – niečo zaujímavé, nuž som si ho pustil. Niekoľko záberov na les, pohľadnú slečnu (či pani, neviem), potom pohľad na veľké rúbanisko niekde v Nízkych Tatrách a prestrih na Erika Baláža, ktorý sa pohoršuje nad tým, že pribúda bezlesie. Nakoniec sa pridávajú na jeho stranu ešte niektorí ľudia (predovšetkým zo šoubiznisu) a pritakávajú, že devastáciu treba zastaviť. Na konci odkaz na novovzniknutú občiansku iniciatívu, ktorá to má celé zachrániť. Prekonal som prvotný odpor a predsa len som si jej webstránku otvoril. Nesklamala. Bolo tam presne to, čo som očakával. Populizmus, pekné reči, odpútavanie pozornosti. A tak som sa, ako horár z praxe, rozhodol, že o tom niečo napíšem.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Uzávera už platí. Hoci s oneskorením
  Síce s trinásťdňovým oneskorením v porovnaní s predošlými rokmi, ale predsa len začala v Tatrách platiť sezónna uzávera turistických chodníkov. Situáciu, ktorá nastala po zistení, že Návštevný poriadok TANAP‑u v skutočnosti neplatí už pätnásť rokov, vyriešili úrady opäť verejnou vyhláškou. Podľa nej budú mať návštevníci vysokohorského prostredia obmedzený pohyb po turistických chodníkoch v období od 1. novembra do 14. júna. Túto zimu si však na sezónnu uzáveru „počkali“ takmer dva týždne, teda dovtedy, kým rozhodnutie o nej nenadobudlo právoplatnosť.
  Text: Martina Petránová
  

• Oto Berze: Hučalo to ako veľké lietadlo
  Bilancia jedného z najväčších lavínových nešťastí, ktoré sa odohrali vo Vysokých Tatrách, bola hrozivá. Zahynul učiteľ, jeho syn a ďalších desať študentov Strednej priemyselnej školy strojníckej z Komárna, ktorí boli v Mengusovskej doline na lyžiarskom výcviku. Jediný, kto prežil, bol vtedy osemnásťročný Oto Berze. Keď v októbri na Popradskom plese uvádzal do života knižnú novinku Smrť si nevyberá šéf tatranských dobrovoľných horských záchranárov Jaroslav Švorc, bol to práve on, kto ju spolu s autorom vypravil na cestu k čitateľom. Aj po 44 rokoch, ktoré od tragédie uplynuli, si na dramatické okamihy spomína, akoby sa stali len včera. Pod snehom strávil neuveriteľných päť hodín! My sme sa s ním porozprávali nielen o tom, čo mu prebleslo hlavou, keď si uvedomil, že sa naňho valí lavína.
  Text: Martina Petránová
  

• Jesenná inventúra
  Zatiaľ čo jarné spočítanie kamzičej zveri je zamerané hlavne na zisťovanie prírastkov mláďat, jesenné mapuje početnosť kamzičej populácie pred zimou. Podľa výsledkov ostatnej kamzičej inventúry bude na slovenskej i poľskej strane Tatier zimovať 1 263 kamzíkov.
  Text: Martina Petránová
  

Lidé v čísle

• Neboli to moji predkovia, ale vážim si ich, ako keby boli
  Spoločné máme len priezvisko a pozitívny vzťah k Vysokým Tatrám. Nemal som však „aj v dávnejšej minulosti významných tatranských predkov“, ako tvrdil jubilejný článok k mojim – dnes už veľmi dávnym – sedemdesiatinám. Omyl pisateľa som verejne nevyvracal. Vlastne mi aj celkom dobre padol. O mojich „tatranských“ menovcoch a dávnych predchodcoch, pedagógovi a vedcovi Jurajovi Bohušovi z prvého kvartálu 18. storočia a o priekopníkoch cestovného ruchu Baltazárovi a Jozefovi Bohušovcoch z 19. storočia sa v dejinách Tatier zachovali iba kladné zmienky. Vážim si ich teda.
  Text: Ivan Bohuš st.
  

• Neobyčajné spomienkové stretnutie
  Jedno sobotné novembrové popoludnie bol Hotel Patria na Štrbskom Plese dejiskom neobyčajného spomienkového stretnutia na Karola Suchánka, ktorý by sa práve v roku 2017 dožil okrúhlych sto rokov. Jeho traja synovia – Karol, Boris a Dalibor – sa rozhodli práve v tomto mesiaci, kedy sa slávila nielen pamiatka zosnulých, ale je aj výročie úmrtia ich otca, pozvať viac ako stovku ešte žijúcich bývalých spolupracovníkov, priateľov a známych svojho otca na milované Štrbské Plese, aby si spolu s rodinami pripomenuli neobyčajne bohatý a plodný život človeka, ktorý zanechal nezabudnuteľnú stopu v športovom i spoločenskom živote Vysokých Tatier v 20. storočí.
  Text: Peter Chudý
  

Hrebeňom Tatier

• V ďalšej časti seriálu Hrebeňom Tatier pokračujeme výpočtom pokusov o prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, ktorý sa rozprestiera od Kopského až po Ľaliové sedlo. Má dĺžku približne 26 kilometrov a jeho najvyšším bodom je Zadný Gerlachovský štít (2 616 m). Keďže o jeden z najatraktívnejších prechodov prejavili záujem mnohí horolezci, neostalo nám iné, ako text rozdeliť na niekoľko dielov. V prvom sme vám priblížili neúspešné snahy o prechod hrebeňa, či už v letnom, alebo zimnom období. Teraz k nim pridávame i prvú desiatku úspešných prechodov v letnom období.
  Text: Jozef Gurník
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu