Vyšel časopis TATRY č. 3/2018

Co si můžete přečíst ve 3. čísle časopisu TATRY?

Že jsou v parku psi, to ano, ale za jakých podmínek se zde smí pohybovat? Informace shrnula Martina Petránová a doplnila další článek na téma propojení Hrebienku se Skalnatým plesem lanovkou. Takové a další informace najdete v časopise Tatry.

Pes v národním parku. Ano či ne?

• Pes v národnom parku. Áno či nie?
  Statný labrador utekajúci dolu lyžiarskym svahom sledujúc stopu svojho pána, zlatý retriever čvachtajúci sa v plese, či miniatúrna čivava vykúkajúca z tašky hompáľajúcej sa na pleci majiteľky, alebo nemecký ovčiak ako sparingpartner pri vysokohorskom behu... Aj takéto obrázky možno vidieť pri potulkách tatranskými dolinami. Zatiaľ čo samotní majitelia psov na tom zjavne nevidia nič zlé, strážcovia prírody majú dovolené vyťahovať pokutové bločky. Zákon totiž hovorí jasne. Pes do národného parku môže, avšak len za istých podmienok!
  Text: Martina Petránová

Mezi tatranskými vrcholy

• Spojí Hrebienok so Skalnatým plesom lanovka?
  Myšlienka prepojenia Hrebienka so Skalnatým plesom opäť ožíva. S nápadom spojiť ich lanovkou prišla spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR), ktorá prevádzkuje lyžiarske strediská vo Vysokých Tatrách, už pred štyrmi rokmi. Vtedy ho však mestskí poslanci zmietli zo stola. Vlne kritiky čelí aj dnes. Kým odporcovia zámeru argumentujú obmedzenou kapacitou územia a jedinečným prírodným prostredím národného parku, pre ktoré by bola výstavba lanovky katastrofou, jeho prívrženci projekt obhajujú ako cestu k rozvoju lyžiarskeho strediska v Smokovcoch i riešeniu kritickej dopravnej situácie na tatranských cestách predovšetkým počas zimnej sezóny. Nielen o tom, s čím všetkým sa v ňom ráta a v akej fáze sa momentálne nachádza, sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva TMR Bohušom Hlavatým.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Smrtiace lavíny
  Zima nás vskutku prekvapila, očarila množstvom podôb, na ktoré sme už aj pozabudli. Bolo slnko, mráz aj vietor, inverzia, ale čo je hlavné, bolo veľa snehu. Takéto podmienky prajú ľuďom aktívnym, ktorí sa radi vyberú do hôr. Návštevnosť každým rokom stúpa, no skúsenosti a obozretnosť verejnosti by mali byť na vyššej úrovni. Nehovorím teraz o skupine pravidelných návštevníkov, ale o tých, ktorí sa do hôr vyberú sporadicky. Chýba im úcta, pokora a často ani netušia, aké nástrahy a nebezpečenstvo ich v horách môžu postretnúť. Aj napriek výstrahám a upozorneniam poniektorí podmienky podcenili a, či už vedome alebo nevedomky, ich nerešpektovali. Či to bolo tak aj v prípade tých, ktorým horskí záchranári pomáhali, sa často nedozvieme. Jedno je však isté, viacerí za to zaplatili daň a poniektorí tú najvyššiu.
  Text: Peter Svätojánsky

• Na zamyslenie
  Pred časom som bol kolegyni, pracovníčke Informačného centra Štátnych lesov TANAP‑u na Štrbskom Plese, odovzdať nejaký dokument a keďže mala zákazníčku, vypočul som si ich rozhovor: „Prosím vás pekne, neviete náhodou, či aj v tomto roku premáva mikrobus na Sliezsky dom?,“ pýtala sa zákazníčka... Nezamiešal som sa vtedy do rozhovoru, no v duchu sa mi vynorili všetky závažné otázky, ktoré sa v Tatrách čím ďalej tým viac hromadia: „Kedy je dosť? Kde sú limity našich ľudských aktivít v prírodnom prostredí? Kedy je vyváženosť, optimum? A čo je dôležitejšie?“ Tatry sú vzácne územie a vznik Tatranského národného parku v roku 1948 ešte znásobil ich hodnotu. No je to hodnota pominuteľná. Tak ako Šagrénova koža v rozprávke od Balzaca.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Spomienky na dobu ľadovú
  V Západných Karpatoch je alpínska vegetácia najvýraznejšia v centrálnej časti, v Tatrách a Nízkych Tatrách. Tu, nad vegetačným stupňom kosodreviny, sú vyvinuté typicky alpínske spoločenstvá, ktoré charakterizujú zástupcovia všetkých skupín rastlinnej ríše aj ríše húb, predovšetkým lišajníky.
  Text: Zuzana Kyselová
  

Lidé v čísle

• Dve Márie Terézie von Habsburg a Vysoké Tatry
  Akým spôsobom boli s Vysokými Tatrami späté dcéry rakúskeho cisára Karola VI. a portugalského korunného princa Michala, sa dočítate v článku historika Ivana Bohuša st., ktorý opäť pre vás odhalil zaujímavé momenty z tatranskej histórie.
  Text: Ivan Bohuš st.
  

• Srdcová záležitosť
  Ešte ako chlapcovi mu učarovali Tatry a modely vláčikov prepletajúcich sa miniatúrnou krajinou. Amatérsky modelár Marian Mrózek svoju vášeň pre modelárstvo neskôr skĺbil so záujmom o tatranskú architektúru a dejiny lanovej a koľajovej dopravy. Výsledkom je pôsobivý model horskej krajiny s maketami tatranských stavieb.
  Text: Martina Petránová

Pod hladinou plesa

• Zelené Kežmarské pleso vo svetle nových batymetrických meraní
  Vo Vysokých Tatrách sa nachádza celkovo približne 160 stálych horských glaciálnych jazier s celoročným výskytom vody väčších ako 0,1 hektára. Väčšina z nich vznikla po ústupe ľadovcov posledného zaľadnenia v morénach alebo v karoch. V dôsledku toho vykazuje ich dno často veľmi rôznorodý charakter. O tvaroch dna a hĺbkach sa možno bližšie dozvedieť na základe dostatočne podrobného batymetrického mapovania.
  Text: Juraj Kapusta
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu