Vyšel časopis TATRY č. 4/2016

Co si můžete číst ve čtvrtém čísle letošního ročníku časopisu TATRY?

O tatranském etnografovi Jánovi Olejníkovi napsala reportáž Lenka Burdová. Setkali se také v patřičném duchu - pod Lubovňanským hradem ve staré dřevěnici z Jakubian, oslavenec tu přijímal gratulace. Aby také ne! Jánu Olejníkovi je 95 let. Desetiletí přispíval k poznání podtatranských lidí, zná celou Spiš. O čem se v časopise píše dále?

Neuvěřitelné přírodní divadlo

• Zalesňovať pomáhali stovky rúk dobrovoľníkov
  Jar len pomaly vstupovala do poodchýlených dverí, ktorými zima odchádzala. Teplé dni striedali studené, ba až mrazivé. Naostatok koncom apríla prikryla Tatry chladná biela perina. No i tak sa sezónne práce v lese museli začať. Práve jar je totiž z dôvodu dostatočného objemu vlahy najvhodnejším obdobím na zalesňovanie. Na vzniknutých holinách ešte nezískala prevahu burina a kroviny, prirodzené zmladenie je v tomto období dobre viditeľné, a tak sa popri ňom sadenice ihličnatých i listnatých drevín vysádzajú oveľa jednoduchšie.
  Text: Lenka Burdová
  

Mezi tatranskými vrcholy

• Červenooký krásavec
  V minulosti pomerne rozšírený druh motýľa je dnes stálicou v Červenej knihe ohrozených druhov živočíchov. Ako jediný z územia Slovenska je zaradený do Zoznamu celosvetovo chránených a ohrozených druhov živočíchov. Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) patrí do čeľade vidlochvostovité, do ktorej sú zaradené najvzácnejšie druhy denných motýľov. Jeho blízki príbuzní s výskytom na Slovensku sú vidlochvost feniklový, vidlochvost ovocný, jasoň chochlačkový a pestroň vlkovcový.
  Text: Jozef Hybler

• Drevinové kuriozity Štrbského Plesa
  Existuje množstvo ľudí, ktorí obľubujú stromy a les. Niektorí sa v pestovaní lesa stanú profesionálmi, iní si túto záľubu ponechajú len ako koníček. Vysádzajú a pestujú stromy vo svojom blízkom okolí. A keďže život stromu je často ďaleko dlhší ako život človeka, takto vysadený strom tu ostane, no ľudia sa menia a zabúdajú.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Hľadanie najstaršej tatranskej pohľadnice
  V roku 2013 som spolu s JUDr. Jánom Gašparom, riaditeľom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, zaradil do zborníka štúdií podtatranských autorov Tatranské XIX. storočie a jeho osobnosti príspevok s názvom Tatranské pohľadnice do roku 1900.
  Text: PaedDr. Andrej Janovský
  

Lidé v čísle

• Horári z TANAPu sú naj
  Odkedy je človek človekom, je pre neho prirodzené, že chce byť lepší a úspešnejší než sú ostatní. Súťaživosť je mu vlastná. Zdokonaľuje ho, posúva vpred nielen ako jedinca, ale i spoločnosť, ktorú vytvára. Nečudo, že sa dnes súťaží naozaj v čomkoľvek a kdekoľvek.
  Text: Juraj Majerčák

• Nielen cieľ, ale i cesta k nemu bola zážitkom
  Bolo ich šestnásť. Slovenská horolezecká elita a v nej šesť profesionálnych horských záchranárov a piati tatranskí dobrovoľníci,ktorí 11. júla 1971 zdolali Nanga Parbat (Ivan Fiala a Michal Orolin, 8125 m). Osemtisícovku, na ktorej stáli spomedzi horolezcov z východného bloku tí československí ako prví.
  Text: Lenka Burdová
  

• Prvý český vedec vo Vysokých Tatrách
  Volal sa Karel Kořistka. Plné meno Karel František Edvard Kořistka sa objavuje len v úradných dokumentoch. Sám oň očividne nestál. Bol geograf a Vysoké Tatry si vybral za predmet a priestor svojich topografických výskumov v polovici 19. storočia.
  Text: Ivan Bohuš st.

• Smrť i tajomstvá ukryté pod snehom
  Tak ako sa tento rok tragicky začal, tak aj pokračuje. Je priam neuveriteľné, ako za posledné dva roky extrémne vzrástol počet smrteľných zranení v horách. Ešte sa ani apríl neskončil a horskí záchranári už evidovali dvanásť tragických udalostí, čo bývalo po iné roky celoročným priemerom. Nehovoriac o pátraniach po nezvestných, ktorí sa v tomto roku v horách stratili a nikto dodnes netuší, kde sa nachádzajú. Spoločným menovateľom nešťastí, ktoré sa stali, boli prírodné a poveternostné podmienky a v niektorých prípadoch aj priveľa rizika, ktoré boli ľudia v horách ochotní podstúpiť.
  Text: Peter Svätojánsky
  

Tatry přírodě, příroda Tatrám

• A predsa prežila
  Útla, ale otužilá rastlina, linnéovka severná (zimozel severní - Linnaea borealis) prežíva v Tatrách tisíce rokov od posledného zaľadnenia, keď podnebie bolo veľmi studené a kontinentálny ľadovec zasahoval v Európe do severného Nemecka a Poľska.
  Text: Zuzana Kyselová

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu