Vyšel časopis TATRY č. 4/2018

Co si můžete přečíst ve 4. čísle časopisu TATRY?

Že v Tatranském národním parku chybí návštěvní řád? Ano, je to palčivý problém, ale nejde jen tak bouchnout do stolu a zavést jej. Ví to také ředitel Pavol Majko, se kterým vedla rozhovor  Martina Petránová a doplnila další článek o Gerlachu - ano, nejvyšší hora je stále v kurzu všech horských vůdců. Takové a další informace najdete v časopise Tatry.

Bez návštěvního řádu. Chybí nejen ochranářům.

• Letná turistická sezóna odštartovala. Tatry sú stále bez návštevného poriadku
  Ideálna situácia nenastala. Tatranský národný park stále nemá návštevný poriadok. Hoci ochranári dúfali, že sa ním turisti budú riadiť už počas tejto letnej sezóny, nestalo sa tak. Tatry však neostali bez pravidiel. Keď sa vlani na jar prevalilo, že Návštevný poriadok TANAP‑u už pätnásť rokov neplatí, zverejnili okresné úrady v Prešove a v Žiline narýchlo aspoň zoznam tzv. vyhradených miest, vďaka ktorému neboli návštevníci odkázaní len na prechádzky po turistických chodníkoch. V novembri pribudla aj vyhláška, ktorá upravila sezónne uzávery. Návštevný poriadok však stále chýba. Opýtali sme sa teda šéfa ochranárov Pavla Majka na to, kde to „viazne“. Odpovede Správy TANAP‑u si môžete prečítať v najnovšom čísle časopisu TATRY.
  Text: Martina Petránová

Mezi tatranskými vrcholy

• Tatry v plameňoch
  Lesný požiar, ktorý vypukol začiatkom mája nad Kežmarskými Žľabmi, postavil do pozoru nielen lesníkov a hasičov. Na miesto dorazila aj ministerka vnútra Denisa Saková a prezident Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) SR Alexander Nejedlý. Hoci prvé odhady hovorili o tom, že horí tridsať hektárov lesa, napokon sa ukázalo, že plamene zničili „len“ necelých šesť hektárov. Aj to však stačilo na to, aby sa ukázalo, kde sú v takýchto situáciách rezervy.
  Text: Martina Petránová
  

• Prví roľníci a metalurgovia na území našich veľhôr
  V druhom tohtoročnom čísle nášho časopisu sme čitateľov informovali o osídlení Vysokých Tatier pravekými lovcami a zberačmi zo staršej až strednej doby kamennej. V tomto diele sa oboznámime s osídlením veľhôr v nasledujúcej etape pravekého vývoja, v mladšej a neskorej dobe kamennej, teda v neolite a eneolite. Išlo o obdobie s produktívnym hospodárením, keď človek za výrazne zmenených prírodných podmienok z prírody nielen koristil, ale ju už očividne menil a pretváral. Žili aj v lone tatranskej prírody najstarší spišskí roľníci a chovatelia stád? Odkiaľ k nám vlastne prišli? Čím sa zaoberali? Čo je transhumancia a čo tu po pravekých obyvateľoch zostalo? Na tieto a možno i ďalšie otázky sa snaží nájsť odpoveď druhá archeologická kapitola o osídlení Vysokých Tatier.
  Text: Marián Soják
  

• Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier
  Viete, podľa čoho dostali svoje názvy tatranské štíty, doliny či plesá? Pri niektorých uhádnuť ich pôvod už na prvé počutie nie je vôbec ťažké, iné vyžadujú zahĺbiť sa do histórie. Ako prišli k svojim menám a ako sa v minulosti ich pomenovania obmieňali, vám vo svojej najnovšej knihe priblížia otec a syn Bohušovci. Príbehy zemepisných názvov Vysokých Tatier čitateľom ponúkajú iný pohľad na dobre známe i odľahlé kúty jednej z najmalebnejších častí Slovenska.
  Text: Martina Petránová
  

• Spomienky na dobu ľadovú
  V Západných Karpatoch je alpínska vegetácia najvýraznejšia v centrálnej časti, v Tatrách a Nízkych Tatrách. Tu, nad vegetačným stupňom kosodreviny, sú vyvinuté typicky alpínske spoločenstvá, ktoré charakterizujú zástupcovia všetkých skupín rastlinnej ríše aj ríše húb, predovšetkým lišajníky.
  Text: Zuzana Kyselová
  

Lidé v čísle

• Túžba po kráse hviezdnej oblohy ho donútila brúsiť si zrkadlá
  Niekedy koncom 80. rokov minulého storočia ma súkromne navštívil kolega z USA, Howard Garcia. Aby lepšie „pochodil“ Vysoké Tatry, priviezol si so sebou, ako vždy, svoj bicykel. Keď som mu pri pive v lomnickom Grandhoteli Praha položil otázku, čo ho priviedlo k nám, bez váhania odvetil: „Chcem vidieť hvezdáreň na Skalnatom plese, kde vznikol vynikajúci Atlas Coeli Skalnaté Pleso 1950.0. Ako milovníkovi astronómie mi bol dlhé roky vodítkom po hviezdnej oblohe“. Poďakoval som mu za jeho úprimnú odpoveď, lebo spomínaný atlas preslávil našu hvezdáreň po celom svete. Bol tak dokonale a precízne urobený, že ešte aj dnes, v nových vydaniach pre iné ekvinokcia, sú veľkosť a farby hviezd rovnaké, ako v pôvodnom atlase, i keď hviezd, planetárnych hmlovín a galaxií v ňom pribudlo. Kto bol teda Dr. Antonín Bečvář, autor spomínaného atlasu a zakladateľ Štátnej hvezdárne na Skalnatom plese, ktorá je dnes súčasťou Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici?
  Text: Vojtech Rušin
  

• Zrušenie poddanstva a Vysoké Tatry
  Aká bola cesta k zrušeniu poddanstva a ohlasy naň, si môžete prečítať v článku historika Ivana Bohuša st., ktorý opäť pre vás odhalil zaujímavé momenty z tatranskej histórie.
  Text: Ivan Bohuš st.

Výstup Petra Hámora letos nevyšel

• Peter Hámor: Nie som smutný ani sklamaný
  Po vlaňajšom úspechu na osemtisícovke Dhaulágirí, ktorou zavŕšil tzv. Korunu Himalájí, obišiel tentokrát naprázdno. Najúspešnejší slovenský horolezec Peter Hámor (53), ktorý chcel so svojím rumunským parťákom Horiom Colibăşanom takpovediac na jeden šup vyliezť Mt. Everest (8 848 m) a susedné Lhotse (8 516 m), sa po takmer troch mesiacoch vrátil pod tatranské končiare síce bez ďalšieho zdolaného vrcholu, ale plný zážitkov. Porozprávali sme sa s ním nielen o tom, prečo im tohtoročné himalájske dobrodružstvo nevyšlo podľa pôvodných predstáv a, samozrejme, opýtali sme sa aj na jeho ďalšie plány vo veľkých kopcoch.
  Text: Martina Petránová
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu