Vyšel časopis TATRY č. 5/2017

Co si můžete přečíst v 5. čísle časopisu TATRY?

O chybách, které se mohou skrývat v mapách napsala článek redaktorka Ingrid Janigová. Tatranskou muzejní noc popsala Gabriela Chovancová. Tyto a další informace najdete v časopise Tatry.

Vlado Tatarka ve vzpomínkách

• Aký bol? Gipsy očami dcéry
  Skialpinistický vizionár. To bol posledný prívlastok pre Vlada Tatarku. Pri otázke: „Aký bol?,“ mi začali v hlave víriť myšlienky a začal tok spomienok… Nadovšetko jasné je, že mal rád hory a prírodu. Celé svoje bytie smeroval tam. Všetko sa horám podriaďovalo a nikde sa necítil lepšie. Jeho myseľ, srdce aj telo boli vždy v horách, akoby inde ani nemali prečo ísť, akoby inde nevedeli prežiť...
  Text: Vladka Tatarková
  

Mezi tatranskými vrcholy

• Pavol Kráľ: Pleso je živý organizmus, má svoj rytmus života
  K októbrovému Medzinárodnému festivalu potápačských filmov (MFPF) neodmysliteľne patrí aj upratovanie tatranských plies. Okrem Velického, Popradského a Nového Štrbského plesa sa tento rok potápači v rámci akcie Čisté vody opäť ponoria aj pod hladinu ostro sledovaného Štrbského plesa, ktoré sa momentálne pýši dobrou dohľadnosťou i priezračnou vodou. Kým o ich jesenných úlovkoch pravidelne informujú azda všetky médiá, málokto vie, že ostatné, vyššie položené plesá sa snažia vyčistiť počas leta, kým ich neprikryje sneh. V tohtoročnom itinerári Čistých vôd v oblakoch bolo aj najväčšie a najhlbšie jazero na slovenskej strane Tatier. Nielen o tom, čo všetko vylovili potápači zo západnej časti Veľkého Hincovho plesa, ktorého hĺbka dosahuje skoro 54 metrov, sme sa porozprávali s Pavlom Kráľom, potápačom a ekológom ochranného obvodu Štátnych lesov TANAPu Štrbské Pleso. Práve on má, ako sa hovorí, obe akcie „pod palcom“.
  Text: Martina Petránová
  

• Múzeum si pripomína 60 rokov od svojho založenia
  V ďalšej časti nášho seriálu, ktorý je venovaný 60. výročiu vzniku Múzea TANAP‑u v Tatranskej Lomnici vám predstavíme jeho botanickú expozíciu. Za šesť desaťročí múzejníci vo svojich depozitároch nazhromaždili vyše štyridsaťdvatisíc botanických exponátov, expozícia živej prírody, s ktorou sa môžu návštevníci zoznámiť vo verejnosti prístupných priestoroch múzea, ich momentálne zahŕňa 171. Z tohto počtu je 112 cievnatých rastlín, 22 húb, 18 lišajníkov a 3 machorasty. Nielen o tom, ako vznikala, sme sa porozprávali s botaničkou Zuzanou Homolovou.
  Text: Martina Petránová
  

• Nezmar v Tatrách
  Nezmary sú jednoduché vodné živočíchy, živiace sa planktónom. Prvýkrát sme pozorovali nezmary v Nižnom Temnosmrečinskom plese počas akcie Čisté vody v roku 2005. Prednedávnom sa nám ich podarilo pozorovať opäť.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Gerlachovský štít preveril turistov
  Udalosti prvého augustového víkendu opäť oživili tému, či je Gerlachovský štít vhodný na sprístupnenie širokej verejnosti v podobe turistického chodníka, alebo by mal byť zdolávaný pod dohľadom horského vodcu. Počas dvoch dní zaznamenali horskí záchranári tri akcie, pri ktorých ratovali osem ľudí a dokonca tam bol ešte aj pes. Všetci uviazli v masíve najvyššieho tatranského končiaru a nevedeli sami nájsť cestu do bezpečia. Aj napriek tomu mali šťastie, záchranné akcie sa skončili bez vážnejších následkov.
  Text: Ingrid Janigová
  

Lidé v čísle

• V tichosti - Vlado Hižnay
  Koncom júna sa vo Veľkej Studenej doline odohralo niečo, čo by stálo za bombastický nadpis – nielen preto, že niekto vytrepal na Zbojníčku dve veľké plynové bomby naraz. Hlavný dôvod by bol určite numerický – dokopy mal na pleciach 143 kilogramov, čo znamená prekonanie štyridsať rokov starého rekordu Lacka Kulangu.
  Text: Martin Maličký
  

• Edmund Viliam Téry
  Pred sto rokmi vrcholili boje na frontoch prvej svetovej vojny. Vyžiadali si množstvo obetí na ľudských životoch. Dodnes ich pripomínajú mnohé pamätníky. Aj pri Štrbskom plese plánovali postaviť jeden netypický pomník. Mal pripomínať obete vojny, ale výhradne z radov turistov a horolezcov. Myšlienka nakoniec nebola zrealizovaná vo Vysokých Tatrách, ale maďarskí turisti postavili pamätník vyjadrujúci túto myšlienku v Pilišských vrchoch. Na propagácii a sprístupňovaní tejto horskej oblasti mal veľkú zásluhu aj Dr. Edmund Viliam Téry, ktorého meno je navždy spojené s Vysokými Tatrami, hoci pod nimi nikdy nemal trvalé bydlisko.
  Text: Ivan Bohuš ml.
  

Hrebeňom Tatier

• V ďalšej časti nášho nového seriálu Hrebeňom Tatier si posvietime na prechody hlavného hrebeňa Západných Tatier, ktorý sa tiahne od Ľaliového sedla na východe až po Hutianske sedlo na západe s najvyšším bodom Baníkov (2 178 m). Jeho dĺžka je približne 42 kilometrov.
  Text: Jozef Gurník
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu