Vyšel časopis TATRY č. 6/2015

Co si můžete číst v posledním novém čísle letošního ročníku časopisu TATRY?

O tom, že po 11 letech po kalamitě je tatranský les znovu na nohou píše Lenka Burdová a Peter Svätojánsky připomíná množství úrazů v parném tatranském létě. Horská záchranná služba opět měla hodně práce. Radoslav Žlkovan nám popíše nevšední zážitek na Voliej veži. Takovou hostinu nevidíte každý den.

Čisté hory a čistá plesa

• Pod hladinu plies
  Pod hladinu plies sa potápajú priaznivci vysokohorského potápania od skorej jari do neskorej jesene. Zväčša len preto, aby z vôd vytiahli odpadky, ktoré sa v nich nahromadili. Alebo opravili prasknuté potrubie, ako v Zelenom plese. Chceli sme spoznať najzaujímavejší príbeh, ktorý pri ponáraní sa do chladných vôd prežili. No ako vraví Pavol Kráľ, lesník, potápač a filmár, každá akcia je vlastne samostatný príbeh...
  Text: Lenka Burdová
  

Mezi tatranskými vrcholy

• Vzácnosť pod Lomnickým štítom
  Keď bežný človek počuje slovo Tatry, prípadne Tatranský národný park, tak možno deviati z desiatich si predstavia nádheru štítov, dolín, kamzíka či svišťa. Podmienečne môžem s nimi súhlasiť. Veď také unikátne ľadovcové formy reliéfu, také endemické a reliktné rastlinné a živočíšne druhy a ich spoločenstvá, ktoré ukrývajú naše končiare, sú výnimočné v Karpatoch, Európe či kdekoľvek inde na Zemi. Avšak.... len tam vo výškach je všetko najvzácnejšie?
  Text: Marián Šturcel
  

• Oheň les nespálil
  Uplynulé leto bolo podľa pracovníkov Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu najteplejšie od roku 1987. Aj zrážok v podobe dažďa spadlo podľa nich až o štyridsať percent menej ako normál. Napriek horúčavám a suchu máme i dobrú správu: v Tatranskom národnom parku oheň les nespálil!
  Text: Lenka Burdová
  

• Les po jedenástich rokoch
  Les po jedenástich rokoch od ničivej víchrice z devätnásteho novembra zmenil svoju podobu takmer na nepoznanie. V mnohých prípadoch dospelé porasty nahradili holiny a mladiny. To, čo zostalo stáť, bolo prelámané a poškodené. V prvých rokoch bolo územie po spracovaní kalamitného dreva plné koreňových koláčov, kôp preschýnajúcej haluziny, zvyškov kmeňov stromov a výstavkov. Mnohí si pamätajú kyprinu úzkolistú, ktorá plochy pod tatranskými končiarmi zafarbila do ružova. Dnes je situácia iná.
  Text: Lenka Burdová

Lidé v čísle

• Štyria chatári a jedna chatárka
  Päť tatranských vysokohorských chát má vo vlastníctve Klub slovenských turistov a Slovenský horolezecký spolok JAMES. Podľa stanov a nájomných zmlúv sa každých päť rokov koná výberové konanie na ich prenájom. Miroslav Jílek, dlhoročný chatár z Téryho chaty, sa chatárčenia vzdal pred rokom, a preto do tohtoročného výberového konania boli zaradené len štyri chaty. Chata pod Rysmi, Chata pri Zelenom Plese, Zbojnícka chata a Štefániková chata v Nízkych Tatrách. Uzávierka prihlášok bola v piatok 11. septembra a v termíne prišlo dvadsaťpäť ponúk. Výberová komisia z nich vybrala tie najlepšie.
  Text: Igor Ľudma
  

• ...potrebujem sa vrátiť domov, do Tatier
  Pavol Barabáš bol jednou z osobností, ktoré reprezentovali Vysoké Tatry na Dni Vysokých Tatier v Prahe. Hoci nie je Tatranec miestom narodenia či trvalým bydliskom zaznamenaným v občianskom preukaze, určite patrí k tým, ktorí majú nielen k tomuto prírodnému skvostu blízko, ale mu aj robia dobrú reklamu.
  Text: Ingrid Janigová
  

• Najlepšie filmy utkveli v pamäti
  

  „A čo by som doma sedel,“ odpovedal na otázku reportéra Jerzy Kukuczka pred odletom pod jemu osudnú horu Lhotse. Veta, ktorá o výnimočnom poľskom horolezcovi vypovedá takmer všetko. Zvyšok dopovie film Jurek režiséra Pawla Wysoczanskieho, ktorý na XXIII. Medzinárodnom festivale horských filmov Poprad získal cenu Grand Prix
  Text: Lenka Burdová
  

Tatry přírodě, příroda Tatrám

• Odmena za námahu
  Opäť je tu 15. september, kedy sa zvyčajne končí sezóna v Expozícií tatranskej prírody. Kvietky v záhrade odkvitli, listy na stromoch sa sfarbujú do teplých jesenných farieb a vo vzduchu cítiť prichádzajúcu jeseň. Toto obdobie mám v záhrade osobne veľmi rada. Je však pracovne rovnako náročné, ako prichádzajúca jar.
  Text: Janka Černická
  

• Hostina pod Voliou vežou
  Aj to sa stáva. Človek si naplánuje krásne nedeľné poobedie. Spomenie si na krásne zážitky z už končiacej jelenej ruje a do toho telefonát od kolegu. „Volal mi kamarát, ktorý bol liezť na Voliu vežu, že v suťovisku oproti meteostanici horskej služby videl nalietavať krkavce. Máte tam spadnutého jeleňa“. Rovnako ako on myslel som si, že si robí srandu. Čo by tam jeleň robil. Veď je to vysoko, dookola už nie je takmer žiadna kosodrevina a nejaká tá lúčka ho tam hádam držať nebude...
  Text: Radoslav Žlkovan
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu