Vyšel časopis TATRY č. 6/2016

Co si můžete přečíst v šestém čísle časopisu TATRY?

O nebezpečných kamenných lavinách v horách napsala reportáž Táňa Hoholíková. Co dnes roste na tatranských spáleništích, když se v kalamitních lesích rozhořely požáry? Tyto a další informace najdete v v časopise Tatry.

Nebezpečí hrozí z kamenných lavin

• Nebezpečné kamenné lavíny
  Slovo lavína sa nám zväčša spája so zimou a snehom. Ale aj v lete padajú lavíny, sú rovnako nebezpečné ako tie snehové. Pozorovania lesníkov, ochranárov a štatistiky Horskej záchrannej služby to potvrdzujú. Počet kamenných lavín a zosunov narastá aj v Alpách. Mnohí za tým vidia globálne otepľovanie. Je potrebné však pripomenúť, že skaly padali aj v minulých storočiach. Deje sa to však v súlade s prírodnými zákonmi.
  Text: Táňa Hoholíková
  

Mezi tatranskými vrcholy

• Čo dnes rastie na spálenisku
  Rastlinné spoločenstvá vytvárajú spätnú väzbu smerom k prostrediu, v ktorom rastú. Aktívne ho menia, napríklad čerpajú dusík a uhlík z pôdy, vytvárajú humus, zadržiavajú vlhkosť v pôde a zmenené prostredie následne vyvoláva zmenu zloženia druhov, ktoré sa v ňom vyskytujú. Pri pohľade na mladinu medzi Tatranskou Polianku a Starým Smokovcom by málokto povedal, že v roku 2005 tu bol požiar.
  Text: Zuzana Homolová, Zuzana Kyselová
  

• Čisté vody 2016
  Akcia Čisté vody je súčasťou Medzinárodného festivalu potápačských filmov (predtým festival Hippocampus). Vždy pred akciou Čisté vody pripomíname, že budeme veľmi radi, ak potápači už konečne nevynesú z tatranských jazier žiadne odpadky. No zatiaľ sa nám toto želanie nesplnilo. Tohoročný 23. ročník opäť zdvihol štatistické údaje o hodnotu 194,5 kilogramu a tým celková hmotnosť vyzbieraných odpadkov počas trvania akcie Čisté vody narástla na 5 686 kilogramov.
  Text: Pavol Kráľ
  

• Farby jesene – Prečo je to tak
  Každé ročné obdobie je niečím charakteristické. Keď sa povie jeseň, väčšinou mnohých napadne pestrofarebné lístie a vietor, ktorý ho rozfúkava po krajine. Príroda sa pripravuje na zimný spánok. Rozmýšľali ste nad tým, prečo stromy na zimu zhadzujú listy, aké procesy v nich prebiehajú a čo spôsobuje ich zafarbenie? Poďme na to spolu hľadať odpovede.
  Text: Katarína Žlkovanová

• Trzy Korony
  S Tromi Korunami v Pieninách je to ako s tromi mušketiermi. Alexander Dumas nazval síce svoj román Traja mušketieri, v skutočnosti však boli štyria. A čo sa týka Troch Korún, pri pohľade na ne od Červeného Kláštora sa dá napočítať až päť vrcholov a to aj bez videnia dvojmo, po niekoľkých dúškoch nejakej domácej goralskej pálenky. Vreckový turistický sprievodca z roku 1967 píše dokonca o piatich štítoch (!) v Troch Korunách. Prečo teda Trzy Korony a nie Pięciu Koron?
  Text: Gustáv Luczy

Lidé v čísle

• Život zasvätil lietaniu
  Zaujímavé osudy a príbehy vo Vysokých Tatrách zažívajú nielen „horskí“ ľudia, ale aj napríklad zdravotné sestry z liečebných ústavov. Ich pacientom a bielo-modrým uniformám sa upísalo sedem žien troch generácií jednej široko rozvetvenej rodiny z Mengusoviec, Štôly a Svitu.
  Text: Zuzana Turočeková
  

• Jozef Maximilián Petzval a jeho začiatky v Spišskej Belej
  Petzvalovo meno v spojení s fotografickým objektívom sa azda najdlhšie zachovalo v astrofotografii. Zdokonalil aj Galileiho tzv. holandský ďalekohľad tým, že zostavil objektív i okuláre troch navzájom achromatických šošoviek. Komory s objektívmi Petzvalovho typu sa uplatnili v astronómii a astrofyzike. Veľké duševné traumy zo sklamaní, ktoré zažil v konfliktoch s Voigtländerom a zničenie jeho celoživotného diela krádežou v jeho byte v neskoršom veku poznačili Petzvala. Vtedy vyslovil známu vetu: „Podmanil som svetlo, mám ho v hrsti, lebo na svete je ešte príliš veľa tmy“.
  Text: Lucia Bieľaková, Eleonóra Olšavská

Tatranské jeskyně a podzemí

• Brána do podzemia Západných Tatier otvorená
  Zuberecká dolina je unikátnym miestom, kde sa v stáročnej symbióze prelínajú fascinujúce krásy prírody Západných Tatier s oravským folklórom a tradíciou. Návštevníkom, ktorých sem ako magnet priťahujú mohutné štíty Roháčov, lyžiarske svahy, či Múzeum oravskej dediny, môžu poodhaliť ďalšie, donedávna pred zrakmi verejnosti ukryté tajomstvá podtatranskej prírody. Prvého septembra bola pre širokú verejnosť sprístupnená Brestovská jaskyňa. Stala sa tak prvou a zároveň jedinou sprístupnenou jaskyňou Oravy.
  Text: Miroslav Kudla
  

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu