Vyšel časopis TATRY č. 2/2016

Co si můžete číst ve druhém čísle letošního ročníku časopisu TATRY?

O tom, jaký byl Silvestr a že vítání nového roku s sebou nese nejen plná turistická střediska, ale i riziko bujaré zábavy a velkých ohňostrojů, píše Pavol Kráľ. Situace už se ale vylepšila, hlasitou zábavu tak nepořádají ubytovatelé, ale pouze jen sami (neukáznění) návštěvníci. O čem se v časopise píše dále?

Neuvěřitelné přírodní divadlo

• Predvianočná polárna žiara nad Tatrami
  Pred Vianocami sa v noci z 20. na 21. decembra 2015 zaskvela nad Vysokými Tatrami polárna žiara. Tieto úkazy patria k tomu najkrajšiemu, čo nám nočná obloha ponúka. Mnohí sa nazdávajú, že za nimi treba cestovať do severných alebo južných polárnych oblastí. No v skutočnosti jestvuje šanca, že polárnu žiaru uvidíme aj z našich zemepisných šírok. V jedenásťročnom cykle slnečnej aktivity k nám občas polárna žiara zavíta, no zvyčajne tie prípady spočítame na prstoch jednej ruky.
  Text: Marián Dujnič

Mezi tatranskými vrcholy

• Ilona a Flóra v plnej kráse
  V roku 1839 kúpil nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer z likvidovanej cholerovej karantény v Kvetnici pri Poprade štyri väčšie zruby a nechal ich v rozobranom stave previezť do Starého Smokovca. Jediným z nich, dodnes zachovaným, je zrub známy pod názvom Vila Flóra. O niečo málo mladšia je stodvadsaťšesťročná Vila Ilona, stojaca nad Grandhotelom v blízkosti kostolíka. Obe vily sú v súčasnosti národné kultúrne pamiatky a okrem toho majú spoločné ešte jedno: po rozsiahlej rekonštrukcii stoja v Starom Smokovci v plnej kráse.
  Text: Lenka Burdová

• Primálo zrážok, priveľa tepla
  Zima 2015/2016 je vraj „najchladnejším letom, aké sme tu kedy mali“. Keďže je tomu ľahko uveriť, opýtali sme sa tých najpovolanejších. Odpoveď sme dostali od Pavla Faška zo Slovenského hydrometeorologického ústavu: Teplotné podmienky aktuálnej zimy určovali v decembri a v januári predovšetkým dve skutočnosti. December 2015 bol mimoriadne až extrémne teplý, a to aj v regióne Tatier. Na Lomnickom štíte to bol najteplejší december v celom období prevádzky tohto vysokohorského meteorologického observatória. A v januári 2016 sa vystriedali dve mrazivé a dve teplejšie obdobia, pričom tento mesiac bol ako celok teplotne normálny.
  Text: Lenka Burdová
  

• Medveďov je habadej, ale nie všade
  Na prelome medzi devätnástym a dvadsiatym storočím sa v Tatrách vyskytovali medvede v hojnej miere. Boli však vykynožené... zabíjali sa pre mäso, tuk, kožu a kožušinu. V roku 1950 boli na území Lesného závodu Vysoké Tatry evidované iba dva medvede. Maximum početných stavov sa dosiahol v rokoch 1965 až 1971, keď na území parku žilo 24 až 25 stálych jedincov... V tom čase sa domnievali, že ...pokles početných stavov súvisí s rozmáhajúcim sa turistickým ruchom a jeho sprievodnými javmi, tvorením sa neustálych stresových situácií v dôsledku sprístupňovania územia a urbanizácie krajiny a snáď i prestárlosťou populácie.
  Text: Lenka Burdová

Lidé v čísle

• Život pod Slnkom
  RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc. (1916 – 1979) sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici v rodine obchodníka ako najstaršia zo štyroch súrodencov. Jej otec Vendelín viedol aj miestny spevácky súbor, mama Justína, rodená Pazúriková, sa starala o domácnosť. Základnú školu navštevovala v rodných Radošovciach. Reálne gymnázium v rokoch 1927 – 1935 absolvovala v Kláštore pod Znievom, kde si po náhlej smrti matky v roku 1935 (otec zomrel ešte v roku 1932)  v učiteľskom ústave v rokoch 1935 – 1936 doplnila vzdelanie pre povolanie učiteľky, aby sa mohla čo najskôr zamestnať a starať sa o svojich mladších súrodencov. Smrť oboch rodičov jej zmarila zámer pokračovať v štúdiu prírodných vied, matematiky a fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svojho cieľa sa však nevzdala.
  Text: RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.

• Nezabudnime na Františka Jozefa Turčeka
  Na mimoriadnom zasadnutí Poradného zboru pre Tatranský národný park v dňoch 24. a 25. apríla 1958 v Tatranskej Lomnici, na ktorom sa hodnotil celkový stav ochrany živočíšstva, odzneli významné slová Františka Jozefa Turčeka: ,,Mali by sme ostať pri tom, že kamzík bude mať absolútnu ochranu, čo pravda nevylučuje výskum... Treba tiež pripomenúť, aby sa refúgie, ktoré sú uznané za vhodné, náležite chránili... “.
  Text: Gabriela Chovancová

• Birkenmajerova smrť
  

  Jedného aprílového dňa v roku 1933 tlač a rozhlas oznámili ohromujúcu a pre znalcov tatranskej horskej problematiky neuveriteľnú správu: Dňa 17. tohto mesiaca skúsený Tatranec, prof. Wincenty Birkenmajer zomrel v dôsledku vyčerpania a následného podchladenia v stene Ganku. Jeho spolulezec Stanisław Groński sa zachránil. Táto správa ako aj značne nepresne sformulované podrobnosti vyvolali nedôveru. Birkenmajer, jeden z popredných poľských horolezcov, dobyvateľ západnej steny Lomnického štítu, by mal takýmto spôsobom zahynúť v dôsledku chladu a vyčerpania? Objasňujúce skutočnosti, bohužiaľ, tento fakt potvrdili.
  Text: Z poľského originálu Tragedie Tatranskie od Wawrzynieca Żuławskiego voľne preložil Marko Rajčan

Tatry přírodě, příroda Tatrám

• Slovenský raj zostane rajom
  „Národný park Slovenský raj bude menší, ale rozšíri sa najviac chránené územie. Umožní to nová zonácia, ktorú schválila vláda,“ znela stručná správa v médiách konštatujúca, že Slovenský raj je prvým parkom na Slovensku, ktorý je rozdelený na zóny A, B, C a D. Nuž, nie je to tak celkom pravda, pretože zóny má Pieninský národný park a Chránená krajinná oblasť Orava. Ale zonácia Slovenského raja je tá, ktorú dlho očakáva aj Tatranský národný park. Aby sme vedeli, čo môžeme od nej očakávať, navrhli sme Tomášovi Dražilovi, riaditeľovi Národného parku Slovenský raj, stretnutie. Ponuku prijal a v rozhovore nám prezradil oveľa viac, ako sme očakávali.
  Text: Lenka Burdová

Zdroj:

Tisková zpráva ŠL TANAPu